Otváracie hodiny pokladne: Hodina pred predstavením

Kniha Legenda V klub pripomína polstoročné jubileum najznámejšieho klubu

Bratislavský vysokoškolský klub má druhú knihu s fotografiami Petra Procházku. Má názov Legenda V-klub a pri príležitosti 50. výročia vzniku najznámejšieho slovenského klubu vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT.

Zdroj: netky.sk

„Peter Procházka pravidelne chodieval do Véčka a nikto nemá väčší archív fotografií ako on. Tam sa mnohí nájdeme. Je to o našej dobe, o našom živote, kde sa dalo voľne dýchať. Klub bol v minulom režime ostrov slobody, bol to silný fenomén,“ povedal bývalý véčkar Ľuboš Jurík na nedávnej prezentácii knihy, ktorú pokrstili bleskom fotoaparátu.

„Vo Véčku nebola len hudba, ale aj iná kultúra. Peter to zachytil ojedinele, aj dnes tie fotky majú čo povedať. Chodili tam najkrajšie dievčatá, navyše inteligentné. Vládlo tam kamarátstvo a spočiatku to nebolo plné. Skupina Black and White raz dala von reproduktory a pozývala. Potom bol problém dostať sa dnu. Ja som chodil cez okno vedľajšej prevádzky, kde pracovala moja známa. Zažili sme tam éru Beatles, ktorú začala skupina Beatmen. Éru Rolling Stones pripomínala skupina Buttons, ktorá hrávala v Astorke,“ zaspomínal autor knihy Juraj Šebo.

„Len do 22. hodiny sa mohlo hrať v Astorke. Potom nám kamaráti zobrali aparatúru, prešli sme do Véčka a s nami aj pekné baby. Tie tam už potom boli tiež pravidelné návštevníčky,“ zdôvodnil zmenu koncertného pódia spevák Buttons Dodo Šuhajda.

„V klube bola nie politická sloboda, ale tým, že sme si všetci boli rovní. Študenti, lekári, inžinieri aj eštebáci, ktorých sme poznali. Tam to bolo družné, aj sme si našli partnerky na celý život. Spočiatku bolo povolené pivo, neskôr červené víno, ktoré sme pili z horčičákov,“ potvrdil Ľubo Belák, ktorý tam hrával. Podobne ako Elán, Modus, Provisorium Deža Ursinyho, Taktici, Breakers, Fermáta, Collegium Musicum, Gattch a iné skupiny. Pravidelne tam znela aj živá džezová hudba či dychovka, účinkovali folklórne súbory Lúčnica, Gymnik, Ekonóm, Technik a ďalšie.

V tomto klube sa vraj začali prvé diskotéky v bývalom Československu. „Muzikanti nám zo zahraničia nosili platne a bola bitka o kšeft so Števom Anderkom,“pripomenul diskdžokej Gabo Vojtko. Ihneď ho doplnil Ľubo Belák: „Števo Anderko si od mňa požičal 5O singlov a dodnes ich nevrátil.“ Okrem domácich hudbu z gramoplatní uvádzali Petr Sis, Pavel Černocký, Jaromír Tuma a iní českí diskotekári.

Na atmosféru v klube spomína Boris Filan: „V piatok a sobotu Véčko vrelo. Od utorka sa tam konali najlepšie kultúrne akcie v meste. Premietali filmy, prichádzali divadlá z Prahy, Brna, Olomouca, koncertovali muzikanti od Kryla po Saze. Boli tu výstavy, diskotéky Jiřího Černého. Véčko vrelo tým, že to bol duchovný azyl. Desať rokov som trávil vo Véčku šesť dni v týždni.“

Peter Lipa s kamarátmi mal skupinu Blues 5 a ich snom bolo dobiť Véčko – účinkovať v ňom. Podarilo sa im to v roku 1967, na tomto Olympe klubovej scény dlho hrávali a boli to krásne časy. „Ja som prežil vo Véčku asi desať rokov. Najhorší bol pondelok, lebo bol voľný deň, ale od utorka do nedele to bola destinácia číslo jeden,“ vyznáva sa otec slovenského džezu Peter Lipa.

Vo Véčku sa začali Bratislavské džezové dni. Boli tam polýrové večery, kde nechýbali vtedy v socialistickej krajine vzácni hudobníci zo západného sveta. Na klub spomínajú v ňom účinkujúci hudobníci: Braňo Hronec, Fedor Frešo, Peter Bonzo Radványi, Dušan Hájek, Stano Herko, Petr Janda, Marika Gombitová, Janko Lehotský. Aj kulturista Juraj Višný, hokejista Jozef Golonka, sochár Tibor Bártfay, architekt Ján Bahna či textár Kamil Peteraj, ktorý napísal hymnu Keď vrelo Véčko.

Čitateľ sa dozvie, ako klub vznikol (1965), že najslávnejší slovenský krasokorčuliar Ondrej Nepela považoval atmosféru v ňom za lepšiu ako v newyorskom klube 54, kde chodili také celebrity ako speváci Mick Jagger a Barbara Streisand či výtvarník Andy Warhol. Že fotografujúci Japonci v klube boli väčšou atrakciou ako americká skupina Beach Boys. Aj to, ako sa do Véčka dostávali hokejisti Slovana, spevák Karol Duchoň či rôzni prominenti, ktorí na základe vysokoškolského indexu nemali klubovú kartu.

Zdroj: www.netky.sk