Filozoficko-existenciálna inscenácia pre malých dospelých a veľké deti na motívy knihy Kto je Wilhelm od Constance Ørbeck-Nilssen, ktorú ilustroval Akin Düzakin, v preklade Evy Lavríkovej.
Na každom z nás sa podpisujú vplyvy okolia, v ktorom žijeme. Jednotliví ľudia a udalosti na nás zanechávajú svoje stopy. Hlavná hrdinka Zora si kladie otázku, kým je vo vzťahoch v rodine a okolí, ktoré ju obklopuje. Odpovede sú rôznorodé, občas mätúce, ale nakoniec sa dočká pomocnej ruky od blízkej osoby. Čo myslíte, kto to bude?
autori scenára: Renata Jurčová a Štefan Jurča
réžia: Renata Jurčová
dramaturgia: Štefan Jurča
scénografia, kostýmy, grafika: Alica Záhorská
výroba scény: Branislav Mitter
hudba, spoluator textov piesní: Jozef Urban
hrá: Terézia Pravdová
nedeľa 5. 11. 2023 o 17.00 hod.
vstup voľný
Renata Jurčová
Som Renata. Moje meno hovorí, že znovuzrodená. Ja hovorím, že sa rodím každý deň. Odkedy si pamätám, vždy som sa hľadala. Najprv na stredných (stavebnej, obchodnej, konzervatóriu), potom v prácach (skúšala som byť čašníčkou, upratovačkou, wellnesárkou, učiteľkou, odbornou pracovníčkou pre umelecký prednes…), na vysokých školách (nedokončená SF TUKE odbor IKDS, FF UKF Nitra – odbor estetika, VŠMU BA- odbor dramaturgia a dramatická práca). Momentálne sa najviac času venujem umeleckému prednesu, divadlu poézie a recitačným kolektívom. V občianskom združení Tri bodky na ceste sa pokladám za hlavný stavebný kameň – ocitám sa v rôznych roliach a rozpoloženiach. Tak aj v živote sa stále hľadám a rovnako tak sa ocitám v rôznych vzťahových väzbách a rozpoloženiach. Som manželka, priateľka, momentálne hľadajúca hranice, večne začínajúci človek. Niekedy unavený, niekedy čerstvý. No stále hľadajúci cestu ako tvoriť v súlade s tvorivosťou, ktorá je možná. Ale s istotou som jeden z najpriamejších ľudí. Som človek. Ale nie to slovíčko, čo je sprofanované politikmi. Som človek, ktorý v sebe obsahuje muža aj ženu, zviera aj tvora, ktorý tvorí, bielu aj čiernu. A stále sa pýtam: Kto som? Pretože v každom okamihu potrebujem súznieť s prítomnosťou a aktuálnymi potrebami seba i okolia. Nie vždy sa mi to však darí. Preto som neustále troma bodkami na ceste.
Štefan Jurča
Kto som? Otázka sa mi spája s ďalšou otázkou, čo by som chcel robiť, ktorú som si v detstve kládol. Rád som sledoval športové prenosy, naspamäť som poznal súpisky hokejovej aj futbalovej reprezentácie, chcel som v týchto športoch vynikať – ale zistil som, že nemám až taký talent. Nadchýnali ma lety do vesmíru – ale stať sa kozmonautom na Slovensku? Postupne ma priťahoval svet divadla – ale stále som veril, že niekto iný objaví môj talent. Od detstva som rád veľa čítal, lákala ma história aj archeológia – ale nebol som dostatočne aktívny, aby som mohol vyhrabávať skryté poklady spod zeme. Až som si uvedomil, že by som mohol odovzdávať svoje vedomosti iným. A tak som stal učiteľom. Stále mám rád šport, literatúru , vesmír, históriu aj divadlo… – a viem o tom rozprávať všetkým, ktorí majú záujem.
Alica Záhorská
Som Alica. Od malička zo všetkého najradšej kreslím. Preto by som sa asi mala hneď predstaviť ako ilustrátorka, grafička alebo dizajnérka. Ale aby som si mohla dovoliť sa takto nazývať, musela som zopár rokov vydržať ako študentka. Najprv základoškoláčka, potom stredoškoláčka a nakoniec vysokoškoláčka. Škola bola nuda, tak som sa popri tom naučila robiť s kvetmi a stala som sa kvetinárkou. Nakoniec mi aj tak dali titul magisterka. Vďaka tomu som mohla začať pracovať ako dizajnérka v rôznych kreatívnych štúdiách a reklamných agentúrach. Moje obrázky sa časom dostali aj do knižiek, takže som si konečne mohla povedať, že už som ilustrátorka. Ale nie len to som. Bavilo ma byť súčasťou všelijakých zaujímavých projektov v rôznych organizáciách a občianskych združeniach. Tak som potom striedavo bola aj organizátorka, asistentka, manažérka, šoférka, administrátorka, koordinátorka, bylinkárka, záhradníčka, fotografka, scénografka, dobrovoľníčka, v niektorých prípadoch aj aktivistka. Dnes som interiérová dizajnérka počas dňa a keď vládzem, tak večer som ešte maliarka. Dúfam, že v budúcnosti bude týchto JA ďalej pribúdať. Ale úplne najdôležitejšie zo všetkého je pre mňa byť dobrá kamarátka, dcéra, sestra, vnučka a partnerka. Som Alica a som to, čo robím, myslím a cítim.
Jozef Urban
Študujem environmentalistiku na MUNI v Brne. Venujem sa hudbe v širokom spektre. V občianskom združení Tri bodky na ceste som tvoril hudbu do predstavenia Palach. Spolu s hudobníkom Nikolajom Čuvarom som vytváral hudbu aj v kapele Pomaranče. Ale hudbu tvorím aj sám. Okrem toho píšem texty a poéziu, uspel som aj v súťaži Medziriadky. Plním nespočetné množstvo rôznych úloh, rolí a pocitov: stávam sa tak umelec, priateľ, partner, študent, ochranca, láska, odpustenie, smútok, odstup. Nemám potrebu sa presne definovať, no všetky aspekty mňa prijímam (aj keď nie vždy ľahko).
Terézia Pravdová
Som študentka slovenčiny a angličtiny na FiFke, čo je zjavne osudové, pretože filozofovanie mi bolo vždy prirodzené. Mama ma viedla k umeleckému prednesu, hodiny sme spolu interpretovali texty; filozofovať nad životom sa u nás mohlo. Kto som? Jazero. Plné. Rozpité. A modré. Som básňou. I písmenom. Príbehom, aj celým slovníkom. Som v kolobehu vody. Som horúca para, na niektorých proste príliš, no skvapalnená nehryziem.
Premiéra:
5.11.2023 (nedeľa) o 17.00 hod, V-klub, Bratislava
Reprízy:
11.11.2023 (sobota) o 17.00 hod, Krajské osvetové stredisko, Nitra
12.11.2023 (nedeľa) o 18.00 hod, obchodný dom Dituria, Levice
13.11.2023 (pondelok) o 18.00 hod, Divadlo Pôtoň, Bátovce
Projekt bol podporený z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia a Mesta Levice.
Za poskytnutie priestorov na letné skúšanie ďakujeme Tekovskému múzeu v Leviciach. Za poskytnutie priestorov na jesenné skúšanie ďakujeme Národnému osvetovému centru a V-klubu v Bratislave. Za priestor na zloženie techniky a scény ďakujeme Mestskému kultúrnemu stredisku, Levice. Krajskému osvetovému stredisku v Nitre a hlavne Silvii Bartákovej ďakujeme za poskytnutie priestorov na reprízu a zorganizovanie diskusie k predstaveniu.