Miesto, kde to vrelo - V-klub

Otváracie hodiny pokladne: Hodina pred predstavením

Miesto, kde to vrelo

„Tieto steny by vedeli rozprávať,“ povzdychne si vo V-klube nejeden slávny spevák alebo hudobník, ktorý má na chrbte už sedem krížikov.

FOTO: Peter Stanley Procházka

Od utorka do nedele decká postávali pred klubom, fajčili, debatovali, hádali sa, bozkávali a vo vnútri to niekedy poriadne vrelo. Do Véčka sa chodilo tancovať, popíjať lacné červené víno z horčičákov, jedla sa klobása, chalani plietli hlavu najväčším krásaviciam, ale hlavne sa hralo a spievalo.

Prvý vysokoškolský klub v Bratislave dostali vysokoškoláci do užívania v roku 1965. Stal miestom stretnutí a zábavy mladých, ale aj oázou slobody v časoch najtvrdšej normalizácie. Kto sa chcel dostať dnu, ukázal vysokoškolský index. Stredoškoláci a učňovkári sa museli prepašovať „načierno“. Potrebovali vo vnútri spojenca, ktorý ich pustil cez kuchyňu alebo otvoril okno na záchodoch, cez ktoré sa dalo preliezť.

Do Véčka si to namierili herci po divadelnom predstavení, hudobníci po koncerte, zapadli sem známi športovci, ale aj česko-slovenské  hviezdy vtedajšej Bratislavskej lýry, ktorá vznikla o rok neskôr. V-klub sa stal koncom šesťdesiatych rokov legendou. Kto tam nebol – jednoducho nebol. Na tomto mieste vznikli Bratislavské džezové dni, pokračovali vystúpenia spevákov z Bratislavskej lýry a tu mali svoju scénu a fanúšikov všetky významné bítové a rockové kapely, ktoré v šesťdesiatych rokoch na slovenskej hudobnej scéne pôsobili. Véčko malo v Bratislave svoje špeciálne postavenie a nenapodobiteľnú atmosféru, ktorú by sme si radi k 55. výročiu klubu pripomenuli.