Ľubomíra Feldeka spája s Johnom Lennonom hneď niekoľko vecí. Obaja sa narodili deviateho októbra, spája ich láska k hudbe, literatúre a hre so slovami. Práve na ich narodeniny mal v Modre premiéru (a 14. októbra vo Véčku reprízu) ním moderovaný koncert, na ktorom spieva Katka Feldeková pesničky Johna Lennona, prebásnené do slovenčiny jej otcom. Slovenský básnik, ktorý práve oslávil svoje 85. narodeniny, nám porozprával o tom, ako tento projekt vznikol.

Spolu s vašou dcérou Katkou ste pripravili literárno-hudobný projekt, ktorý je poctou Johnovi Lennonovi. Kto prišiel s týmto nápadom?

Vymysleli to organizátori podujatia Imagine, ktoré je poctou Johnovi Lennonovi. Možno ich zaujalo, že som sa narodil tak ako Lennon, deviateho októbra. Ibaže v inom roku, takže keby Lennon ešte žil, mohol by som ho poslať po pivo, lebo by bol o štyri roky mladší. Bohužiaľ, už nežije.

Na koncerte hrá KaFe band Katky Feldekovej Lennonove pesničky prebásnené do slovenčiny a ja to moderujem a rozprávam. Sme jediná kapela na svete, ktorá spieva Lennona po slovensky.

Čím vás práve John Lennon tak zaujal?

Lennon bol nielen spevákom a hudobníkom, ale aj veľmi dobrým básnikom, ktorý sa rád hral so slovami. To je zjavné už z názvu kapely The Beatles. Vymyslel ho Stuart Sutcliffe, ale v jeho verzii to boli ešte The Beetles s dvomi e. Lennon potom zmenil jedno e na a a odrazu z nich boli chrobáci, ktorí majú radi big beat.

Je veľká škoda, ak niekto nevie po anglicky a nerozumie ich textom. Napríklad Norwegian Wood, čiže Nórske drevo, je nádherná báseň. Lennon chce zbaliť dievča, ale ona ho predbehne a pozve ho k sebe domov, do bytu, ktorý je zariadený nábytkom z nórskeho dreva. Vyzve ho, aby si sadol, ale v byte nie je ani jedna stolička, len posteľ. Už toto je poézia. Pochopí, o čo ide, ale báseň sa končí tým, že sa v posteli vyspí iba ona a on si ide ľahnúť do vane. K ničomu nedôjde. V čase, keď štartuje sexuálna revolúcia, napíše Lennon pieseň, v ktorej k ničomu nedôjde. Murakami bol ňou taký fascinovaný, že dal názov Nórske drevo aj jednému zo svojich najslávnejších románov.

Povedal som si, že by bolo škoda, ak by takýmto textom niekto nerozumel, a tak som ich prebásnil a Katka ich spieva.

Zaujímali ste sa o jeho piesne a texty už v čase, keď žil a tvoril?

Lennon ma sprevádza celý život. Patrí k 60. rokom, ktoré sme obaja zažili, hoci každý na inej strane železnej opony. Na koncerte rozprávam aj o tejto dobe, pretože dnes sa často hovorí, že 60. roky boli zlaté. To je veľmi zjednodušujúce a nie úplne pravdivé. U nás bolo vtedy ešte stále množstvo ľudí vo väzení.

Beatles v roku 1966 už vyháňali z Ameriky pre Lennonov výrok, že sú populárnejší ako Ježiš Kristus. A nebola to žiadna náhoda, lebo prepukla vojna vo Vietname a americká propaganda sa bála, že budú oslabovať vojnový entuziazmus, takže sa rozpútala kampaň, ktorá požadovala ich vyhostenie z krajiny. Ani pre nich neboli 60. roky len zlaté, keďže v roku 1966 stretol Lennon Yoko Ono a v roku 1969 už boli Beatles rozbití a o rok neskôr sa definitívne rozpadli.

V 70. rokoch fungoval Lennon s Yoko Ono a všetko sa skončilo tým, že ho na konci tejto dekády zastrelil Mark Chapman. Videl som tie noviny, ktoré potom vyšli. Bolo v nich napísané, čo povedal Chapman tesne po vražde. „Devilmademe do it.“ Diabol ma na to nahuckal. Takže Johna Lennona zavraždil diabol.

Čomu sa teraz venujete okrem Lennonových textov? Čo píšete?

Som v normálnej kondícii a dokonca mi nebráni v práci ani covid, keďže pracujem doma. Práve mi vyšla kniha rozhovorov Hop alebo trop, ktorú so mnou pripravovala Anna Lara. Vychádza tiež môj výber z poézie Charlesa Baudelaira Tej, čo prešla popri mne. Je to krásna kniha s ilustráciami Kataríny Vavrovej. Vyšla aj reedícia mojej knihy Hra pre tvoje modré oči, ktorá bola vydaná ešte v päťdesiatom ôsmom roku. V rámci potrestania Trnavskej skupiny zošrotovali všetkých 10-tisíc exemplárov, vyhodili ma zo zamestnania a poslali do výroby. Ale nesťažujem sa, veď som si tam našiel ženu. A vždy hovorím, že je rozdiel medzi zošrotovanými knižkami a zošrotovanými ľuďmi. Knižka môže vyjsť v reedícii, ale zošrotovaný človek už z mŕtvych nevstane.

TEXT: Matej Vanoch
FOTO: Archív Ľubomíra Feldeka

NÓRSKE DREVO

… som zbaliť ju chcel,
no zbalilo
to dievča mňa.
Vraj z norwegian wood
je pekný kút
kde posteľ má.

Nech ostanem vraj, aj sa posadiť tam u nej mám.
A stoličku kde máš? Tam sadnúť si nebolo kam.

Len na koberci
jej víno mdlé
sme pili z čiaš,
kým nezvolala:
„Do postele
už ísť je čas.“

Vraj do práce musí ísť ráno! … jej vravím: „Ja nie.“
A smiala sa, keď som sa uložiť šiel do vane.

A ráno som tam
bol už len sám,
bol z noci deň.
Bol prázdny jej kút.
Z norwegian wood
bol popol len…

John Lennon/Ľubomír Feldek